V čase keď nám schválili hypotéku sme boli aj my, aj realitka už trošku v napätí. Proces kupovania sa naťahoval už druhý mesiac a veci čo mali prebehnúť rýchlo, vďaka realitke trvali dlho. Nuž ale akonáhle sme poslali realitke peniaze, nabrali veci rýchly spád.
Dovtedajší obyvatelia bytu boli vysťahovaní neznámo kam, vraj im kupovala realitka nejaký menší byt. Zostáva veriť že naozaj. Ale bolo ich tam dosť tak neviem kam sa pomestili. Asi tak na tretí deň od zaplatenia mi volal človek z realitky že nám predá kľúče a že večer preberieme byt. Bolo to super.
Večer sme v strašnej kose čakali pred bránou na realiťáka. Dlho nechodil. Nuž ale skôr ako mohli prísť prvé čierne myšlienky sa objavil. Vyšli sme hore otvoril a nič. V byte bola úplná tma, pretože predošlí majitelia zobrali úplne všetko čo sa dalo, teda aj žiarovky, proste všetko.
Aspoň sme mali prehľad že tam nič nezabudli. Podpísali sme stavy plynomera, elektromera, vodomerov, získali potvrdenie že byt nemá žiadne podĺžnosti na nájomnom ani iné neuhradené veci, potriasli si rukou a realiťák odišiel.
Zostali sme v našom byte sami.
Nahodil som ističe a zistil že svetlo v kuchyni svieti aj v jadre, tak sme posvietili.
Dlhé, predlhé obdobie hľadania bytu sa skončilo.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
